Farský kostol
sv. Urbana v Bystrom

Najstarším, najhodnotnejším a najdôležitejším kostolom na území farnosti je farský kostol sv. Urbana v Bystrom, ktorý je srdcom celej farnosti. Objekt je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je gotickou sakrálnou stavbou, na ktorej sa zachoval gotický vstupný portál a gotické okno pri sakristii. Loď kostola, obvodové múry a veža sa datujú na koniec 14. storočia, svätyňa pochádza z 90. rokov 15. storočia. Od konca 16. storočia bol kostol v rukách protestantov. Významnejšie obnovy sa viažu k roku 1732, kedy bol kostol od evanjelikov vrátený späť katolíkom. Kostol bol obnovovaný ešte v rokoch 1914, 1937, 1948, 1981 a 2020, kedy sa obnovila fasáda veže. V interiéri kostola sa nachádza neogotický hlavný oltár Korunovania Panny Márie s polychrómovanou a zlátenou drevorezbou súsošia. Na oltári sú po stranách umiestnené gotické plastiky apoštolov Petra a Pavla z konca 15. storočia. Hlavný oltár bol odborne zreštaurovaný v roku 2017. Vo veži sa nachádzajú tri zvony: sv. Urban a sv. Ján Krstiteľ z roku 1921 a zvon Ružencovej Panny Márie z roku 2000. Po obnove presbytéria a osadení pevného oltára bol farský kostol sv. Urbana konsekrovaný 4. novembra 2007. Výročná titulárna odpustová slávnosť patrocínia farského kostola pripadá každoročne na 25. mája.

Životopis sv. Urbana,
pápeža a mučeníka

Svätý pápež Urban I. bol v poradí sedemnástym rímskym biskupom. Pochádzal zo vznešeného rímskeho rodu, jeho otec sa volal Poncián a jeho matka Julia Mamea. Na pápežský stolec bol zvolený koncom roku 222 po svätom pápežovi Kalixtovi I., ktorý zomrel mučeníckou smrťou 14. októbra tohto roku. Bolo to v treťom roku vlády rímskeho cisára Marca Aurelia Alexandra Severa. Ako pápež viedol Urban Cirkev osem rokov. Hoci kresťania mali pokoj od plošného prenasledovania, často sa vyskytovali lokálne perzekúcie voči nim. V aktách sv. Cecílie sa píše, že svätý pápež Urban povzbudzoval kresťanov odsúdených na smrť a obrátil mnoho pohanov na kresťanskú vieru. Legendy hovoria, že pápež Urban I. pokrstil aj Valeriána, manžela svätej Cecílie. Po mučeníckej smrti sv. Cecílie a jej manžela Valeriána v novembri 230 pápež Urban oboch nechal pochovať v Kalixtových katakombách vedľa hrobov biskupov. Vzápätí bol však aj pápež Urban I. vystavený prenasledovaniu.

Legenda hovorí, že pred svojimi prenasledovateľmi sa skryl vo vinohrade. Podľa týchto historických zdrojov svätý pápež Urban I. zomrel mučeníckou smrťou niekedy koncom roku 230. Iné historické pramene však tvrdia, že pápež Urban I. zomrel mučeníckou smrťou 23. mája 230, keď mu sťali hlavu mečom. Pochovaný bol 25. mája 230 na cintoríne v Kalixtových katakombách. Za mučeníka ho pokladá Martyrológium sv. Hieronyma z 5. storočia a Sakramentárium sv. Gregora zo 7. storočia a ako mučeník sa uctieva aj v gréckej liturgii. Podľa niekoľkých starých misálov sa sviatok sv. Urbana lokálne slávil vo Francúzsku už v 6. storočí. O zachovanie jeho relikvií sa zaslúžila jeho matka Julia Mamea. V roku 1849 taliansky archeológ Giovanni Battista de Rossi v pápežskej krypte Kalixtových katakomb našiel náhrobnú dosku s jeho menom OYRBANOS vyrytým veľkými gréckymi písmenami. Svätý Urban sa oddávna uctieva ako patrón vinohradníkov a vinárov, ale aj debnárov. Jeho solitérne sochy stáli uprostred viníc alebo na ich okraji alebo boli umiestnené na cestách vedúcich k vinohradom. Liturgická spomienka sv. Urbana, pápeža a mučeníka, je v cirkevnom kalendári 25. mája. Tvrdilo sa, že po svätom Urbanovi sa už netreba báť mrazov. Je teda aj ochrancom proti mrazom, ale tiež proti opilstvu. Po stáročia vinohradníci prosili sv. Urbana o jeho orodovanie, aby chránil ich vinice pred nepriaznivým počasím a doprial im hojnú úrodu hrozna. Na území celej našej Košickej arcidiecézy existuje len jeden jediný kostol zasvätený sv. Urbanovi. Nenachádza sa nikde inde, iba u nás v Bystrom.