Filiálny kostol sv. apoštola Jakuba Staršieho

v Hermanovciach

Prvá zmienka o hermanovskom kostole pochádza z roku 1438, a hoci bol drevený, mal aj zvon a v súvislosti s vtedajšou praxou pochovávania jestvoval vedľa neho aj cintorín. Kostol postavili prvé generácie zakladajúcich obyvateľov Hermanoviec, nie však skôr ako v 80. – 90. rokoch 14. storočia. V roku 1650 vybudovali z pálených tehál nový kostol s klenbou. Je možné a pravdepodobné, že súčasný kostol stojí na mieste pôvodného dreveného kostola. Pôvodné patrocínium kostola sa viazalo k apoštolovi Jakubovi a možno ho mal aj skorší drevený kostol. Kostol krátko po výstavbe v časoch reformácie prevzali okolo roku 1666 evanjelici, ale v roku 1717 bol vrátený katolíkom. Začiatkom 19. storočia sa ako patrocínium kostola spomína titul Najsvätejšej Trojice, no potom sa znova uvádza zasvätenie chrámu sv. Jakubovi. Kostol bol reštaurovaný v roku 1860, v roku 1864 bola pristavaná nová veža, v roku 1895 bol obnovený interiér. Pri kostole sa nachádzajú náhrobné kríže zo starého zemplínskeho cintorína. Po obnove presbytéria a osadení pevného oltára bol konsekrovaný košickým arcibiskupom Mons. Alojzom Tkáčom dňa 3. novembra 2007. V roku 2009 bola na vežu daná nová strecha, v roku 2020 prebehli terénne úpravy chodníkov a okolia kostola. Výročná titulárna odpustová slávnosť patrocínia kostola pripadá každoročne na 25. júla.

Životopis sv. apoštola Jakuba Staršieho

Svätý apoštol Jakub Starší pochádzal z galilejskej Betsaidy pri Genezaretskom jazere. Bol synom rybára Zebedeja a jeho manželky Márie Salome a bratom svätého apoštola Jána. Doma spolu so svojím bratom dostali od rodičov dobrú výchovu podľa židovskej viery. V synagóge sa naučili čítať a písať. Živili sa lovom rýb. Ježiš ho povolal k nasledovaniu spolu s bratom Jánom a druhou bratskou dvojicou Petrom a Jánom. Oni hneď zanechali siete a išli za ním. (Mt 4, 21-22) Apoštol Jakub Starší patril medzi Ježišových dôverných učeníkov. Jeho si spolu s Petrom a Jánom zobral Ježiš k sebe ako svedka dôležitých udalostí – vzkriesenia Jairovej dcéry, premenenia na vrchu Tábor, úzkosti v Getsemanskej záhrade. Zdá sa, že po Ježišovom nanebovstúpení apoštol Jakub Starší účinkoval v Jeruzaleme ako jeho prvý biskup, kde ako prvý z apoštolov na Veľkú noc v roku 44 podstúpil pre Krista mučenícku smrť, a to sťatím mečom za kráľa Herodesa Agrippu I., o čom sa píše aj v Skutkoch apoštolov: „(Herodes) Jánovho brata Jakuba zabil mečom.“ (Sk 12, 1-2) O osude jeho tela nevieme nič isté, ale španielska tradícia hovorí, že keď Jeruzalem dobyli Arabi, jeho telo bolo prevezené do Santiaga de Compostella. Toto mesto na severozápade Španielska dodnes patrí k najväčším a najnavštevovanejším pútnickým miestam, ktoré je známe mnohými zázrakmi. Nachádza sa tam katedrála zasvätená sv. Jakubovi, ktorého liturgický sviatok sa slávi 25. júla.